Pieniny sa delia na tri časti a to Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči; Centrálne Pieniny (nazývané len Pieniny), od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou; a Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké Skalky (1050 m n.m.), najvyšší vrch Pienin. Prevláda hornatinový a vrchovinový reliéf tvorený vystupujúcimi útvarmi bielych vápencov, takzvanými bralami. Povrch pokrývajú ihličnaté a zmiešané lesy s prevahou smreka, buku a jedle. Pohorie patrí do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Dunajec vyhĺbil v pohorí Pienin obrovskú úzku a kľukatú tiesňavu.
Pieniny boli v roku 1967 vyhlásené za Národný park (PIENAP). Turistami mimoriadne obľúbené sú Tri korunky a Sokolica na poľskej strane a prekrásny Prielom Dunajca na slovenskej strane. Veľmi atraktívny je aj splav Dunajca na pltiach.
- Chryzantéma pieninská (Chrysanthemum zawadskii), foto: V. Kĺč
- Na hrebeni Holice. Foto: v. Kĺč
- Trávy kostrava, trojštet, ovsík sú súčasťou biotopu Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky foto: V. Kĺč
- Kozobrada východná (Tragopogon orientalis), foto: V. Kĺč
- Lokalita Džura v Haligoviach, foto: V. Kĺč
- Pohľad z Haligovských skál. Foto: V. Kĺč
- Prielom Dunajca. Foto: V. Kĺč
- Noc netopierov. Foto: V. Kĺč
- Pltník na Dunajci. Foto: V. Kĺč
- Prielom Dunajca. Foto: V. Kĺč
- Skalné sute v prielome Lesnického potoka. Foto: V. Kĺč
- Vít Grulich a účastníci kurzu v poľnej kultúre. Aj tu bolo niečo zaujímavé – Veronica agrestis.
- Dobrovoľníci v Pieninách. Foto: V. Kĺč

















