Vpletený sťa orlie hniezdo vo vrchole neprístupnej skaly, týčil sa kedysi pieninský hrad, v hlbokom hrdle prielomu vysoko nad dolinou Pieninského potoka. (…) A dookola hučal drsný karpatský prales, rozstrapatený ostrými skalnými vežičkami a popretínaný priepastnými roklinami. V diaľke v hlbinách divého prielomu hrozivo hučal Dunajec.

Stanislaw Smolski, 1955

Hrad Pieniny, nazývaný tiež pieninským hradom alebo hradom sv. Kingy sa spája najmä s legendou o kňažnej Kunegunde, ktorá utekala pred Tatármi. Čoraz častejšie sú autori rôznych prác ochotní pripustiť, že zdanlivo legendárna udalosť sa skutočne odohrala a len neskôr bola prikrášlená prvkami fantázie.

Pieninský hrad je vzácnym príkladom refugiálneho opevnenia, ktoré slúžilo ako útočisko pred nájazdmi. Hrad, ktorý dala na konci XIII. stor. pravdepodobne postaviť kňažná Kunigunda (sv. Kinga), bol prvým kompletne murovaným hradom na území vtedajšieho Poľska. Splnil svoju úlohu počas III. mongolskej invázie, pretože chránil kňažnú a klarisky do Starého Sącza. Neskôr sa stal miestom kultu sv. Kingi (dodnes praktikovaného) a prístreším pre dvoch pustovníkov. Do registra pamiatok bol zapísaný v roku 2003 pod číslom A-7 / M.

Pieniński Park Narodowy podpísal zmluvu o realizácii projektu s názvom:

„Oprava hradu Pieniny – možnosť obnovy jeho sprístupnenia pre návštevníkov “ (Mikroprojekt INT/ET/TAT/1/III/A/0251).

Obdobie realizácie mikroprojektu 01.05.2020 – 30.04.2021

Celkový rozpočet mikroprojektov  – 68.188,74 €,

Európsky fond regionálneho rozvoja – 49.995,98 €,

Prostriedky zo štátneho rozpočtu – 3.409,43 €,

Vlastný vklad PPN – 14.783,33 €.

Partner mikroprojektu – Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Pieninského národného parku.

V roku 2017 sa prepadla časť stropu pivnice v budove brány, ktorá sa nachádza priamo pri vchode na ruiny. Kvôli bezpečnosti bolo nevyhnutné uzavrieť vchod do hradu. V súčasnosti je možný prístup iba do jaskyne Sv. Kingi, čo má veľmi zlú odozvu nielen zo strany miestnej komunity (práve tu prebiehajú každoročné tradičné slávnosti), ale aj turistov, pre ktorých je hrad jednou z hlavných atrakcií na medzinárodnom chodníku, ktorý spája oba pieninské národné parky (centrálna časť Pienin s medzinárodným Prielomom Dunajca – je prvou v Európe a druhou na svete – chránenou transhraničnou oblasťou). Cieľom zabezpečenia zničených fragmentov hradných ruín bolo sprístupniť k prehliadke celé ruiny, ako jednej z významnejších transhraničných kultúrnych atrakcií v pieninskom regióne. Po oboch stranách hranice označené turistické chodníky vytvárajú slučku, ktorá môže byť vďaka svojej rôznorodosti navštevovaná aj viac krát a to rôznym spôsobom. Vďaka medzinárodnej sieti chodníkov môžeme plánovať pešie túry spojené s cyklistickými výletmi alebo splavovaním Dunajca. Rozsah prác v rámci projektu zahŕňali aj zabezpečenie a údržbu časti ruín (pivnica, vyhliadková terasa s prístupom). Súčasne boli realizované aj renovačné práce na zaistenie kamenného múru v trhline západnej steny, ktoré PPN realizuje mimo projektu. Každá z oboch častí má iné odhadované náklady, ale celok prác podlieha pod jeden projekt a jedno stavebné povolenie, preto museli byť z organizačného hľadiska vedené súčasne. Toto riešenie urýchlilo sprístupnenie ruín turistom. Od novembra roku 2020 sú hradné zrúcaniny znovu sprístupnené turistom.