Druhý február patrí MOKRADIAM. To, že mokrade majú v kalendári svoj deň je dôkazom toho, aké sú dôležité pre zachovanie stability ekosystému celej Zeme. Napriek tomu mokrade stále zostávajú zároveň najohrozenejším typom biotopu Zeme a stále ich ubúda.
Čo je to mokraď? Definícií a charakteristík je niekoľko desiatok, jednou z najvýstižnejších je: „Mokrade sú územia, v ktorých je voda základným faktorom ovplyvňujúcim [životné] prostredie a súvisiace rastliny a živočíchy. Vyskytujú sa tam, kde je vodná hladina na povrchu alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch územia pokrýva plytká voda..(The Ramsar Convention Manual 1994).
Vo svete stále prevažuje trend ubúdania mokradí nad opačným trendom a to napriek snahám všetkých ochranárov a medzinárodných dohovorov. Tento trend pokračuje napriek tomu, že mokrade ukrývajú množstvo pokladov, ktoré sme ešte ani zďaleka neboli schopní odhaliť, ani dostatočne oceniť. Napriek tomu, že už vieme, že mokrade sú hlavnou zásobárňou vody na Zemi – sú ako špongia- v čase nadbytku vodu zachytávajú a v čase núdze ju uvoľňujú. Napriek tomu, že mokrade majú množstvo nenahraditeľných funkcií pre zdravé fungovanie Zeme, o ktorých iba začíname získavať informácie a poznatky. Napriek tomu, že mokrade ukrývajú najbohatšie druhové zloženie zo všetkých biotopov. Napriek tomu, že vieme, že bez mokradí neexistuje voda, bez ktorej ani ľudia nevedia žiť, mokradí ubúda.
Prečo je to tak? Voda, ktorú ukrývajú sa totiž stáva nežiaducim faktorom na tom mieste, kde človek namiesto mokrade chce vidieť nejaký napr. stavebný, alebo poľnohospodársky rozvoj. Mokrade bránia orbe, preto sú odvodnené melioračnými kanálmi. Mokrade bránia stavbe cesty, preto sú odkanalizované. Mokrade bránia plavbe, preto sú postavené priehrady alebo plavebné kanále. Mokrade bránia využitiu elektrickej energie, preto sú zničené v prospech výstavby vodnej elektrárne. Mokrade bránia stavbe nákupných center alebo bytových jednotiek, preto je vybudovaná bariéra – protipovodňová a proti- vodná ochrana alebo sú odvodnené a vysušené. Každý deň sa nájde množstvo dôvodov prečo konkrétna mokraď musí ustúpiť nejakému „rozvoju“. Nechceme nechať vode a mokradiam priestor. Je to, ale veľmi nebezpečné, pretože nakoniec môžeme vodu úplne stratiť.
Teda za zánikom mokradí je potrebné hľadať krátkozraké ekonomické záujmy, ľudskú chamtivosť, egoizmus. Nemusíme putovať ďaleko. Z rovnakých dôvodov vlastník pozemku za jeden rok (2019) zničil, jedinečnú mokradnú lokalitu v k.ú. Stará Ľubovňa. Mokraď mu poslúžila ako skládka stavebného odpadu, aby tam vznikol stavebný pozemok. Zaniklo tu miesto pre rozmnožovanie obojživelníky, nocovisko lastovičiek, škorcov, hniezdna lokalita trsteniarikov, strnádky trstinovej, rybárika riečneho atď. Spoločenská hodnota živočíchov na lokalite bola min. 7225 €. Je to hodnota vyčíslená pre jeden exemplár, každého tu zisteného živočícha. Celková spoločenská hodnota tak presahuje desiatky tisíc eur.
Ramsarský dohovor vstúpil do platnosti v roku 1975 ako dohovor, ktorý chce chrániť tie najcennejšie mokrade – je ich v ňom zahrnutých 2241 na celom svete.
Našťastie existujú ľudia, ktorí sa snažia zvrátiť tento stav. Skvelým príkladom takéhoto snaženia je napríklad Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). BROZ sa už 20 rokov snaží chrániť, revitalizovať a zachovať aspoň niektoré z tohto zoznamu – Dunajské luhy, Šúr a Alúvium Rudavy. Bez aktívneho zásahu by už tieto mokrade neexistovali, alebo by z nich boli pomaly umierajúce, vysychajúce alebo „zapáchajúce stoky“.
Pre záchranu mokradí združenie BROZ zrealizovalo už viac ako 10 významných projektov. Hlavne vďaka podpore z európskeho programu LIFE sa podarilo zabrániť zániku týchto mokradí, obnoviť ich a ďalej pokračovať v činnostiach zameraných v ich prospech: v revitalizácii mŕtvych ramien Dunaja, v obnove podmáčaných lúk, v obnove periodických jazierok a plytčín, v sprietočňovaní ramien alebo v obnove lužných lesov. Viac o aktivitách tohto združenia na www.broz.sk.
Autor: V. Kĺč
Zdroj: https://broz.sk/svetovy-den-mokradi-2/, https://sk.wikipedia.org/wiki/Mokraď_(ekológia)