Ochranné pásmo PIENAP-u

Celková rozloha územia, ktoré Správa Pieninského národného parku zabezpečuje z hľadiska ochrany prírody krajiny v zmysle Rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 36/2000-4, je 146 391 ha. Pieninský národný park so svojou rozlohou 3 750 ha z tejto plochy zaberá  necelé 3 %, jeho ochranné pásmo (22 444 ha) predstavuje  z tejto výmery 15 %. V územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u bolo  vyhlásených celkom 19 osobitne chránených častí prírody v kategóriách prírodná rezervácia, prírodná pamiatka,  chránený areál, chránené stromy a  skupina chránených stromov.

Ochranné pásmo Pieninského národného parku spadá do geomorfologickej jednotky Spišská Magura. Spišská Magura vznikla mohutným vrásnením koncom starších treťohôr. Jej centrálno – karpatský flyš tvorí ílovcovo a pieskovcovo – ílovcové súvrstvie. Pohorie je rozdelené na západnú a východnú časť sedlom Magura (956 m). Najvyšší bod je v západnej časti, Repisko (1259 m). Charakteristickým rysom Spišskej Magury sú plošné, hlboké a prúdové zosuvy, ktoré vznikli pri silných zrážkach a topení snehu.

Väčšie kryhové zosuvy zahradili korytá dolín tak, že podnietili vznik jazier: PR Jezerské jazero, PR Veľké osturnianske jazero, PR Malé jazerá, PP Jazero. V pleistocéne sa Spišská Magura nachádzala v tzv. periglaciálnej zóne, striedali sa tu chladné obdobia s teplejšími a vlhkejšími, takže nebola zaľadnená.

Vyvinulo sa tu niekoľko pôdnych typov, najrozšírenejšie sú hnedé lesné pôdy: rendziny typické, hnedé a protorendziny.

Územie Spišskej Magury patrí do obvodu východobeskytskej flóry západokarpatskej oblasti. Živočíšstvo patrí do zóny lesnej západokarpatskej fauny pelearktickej oblasti, sú tu bežné druhy poľovnej zveri: jeleň obyčajný (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus crofa) a mnohé ďalšie.

V ochrannom pásme národného parku sa nachádzajú tri prírodné rezervácie (PR) a jedna prírodná pamiatka (PP).