História a súčasnosť

Pieninský národný park vznikol nariadením č. 5. Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 16.1.1967 o zriadení Pieninského národného parku. V § 1 ods. 2, sa uvádza, že poslaním Pieninského národného parku je zachovať, obnovovať, všestranne chrániť a zveľaďovať jeho prírodu s prírodným bohatstvom a s krajinnými krásami vzhľadom na ich kultúrno-vedecký, vodohospodársky, zdravotný a turisticko-rekreačný význam.

V Štatúte Pieninského národného parku, ktorý nadobudol účinnosť 27. februára 1968 sa v článku 1. Základné ustanovenia v ods. 2 uvádza že: Zriadením Pieninského národného parku sa zabezpečuje ochrana zvyškov pôvodnej prírody, zachovanie krajinného rázu, zveľaďovanie a obnovovanie prírodného bohatstva územia národného parku. V súlade s mimoriadnymi prírodnými i vedeckými hodnotami vytvárajú sa podmienky jeho využitia pre vedecké bádanie, rekreáciu, cestovný ruch, ako aj na široké kultúrno-osvetové sprístupnenie.

Zákon 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny definuje národný park ako rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.

Porovnaním uvedených dokumentov je vidieť, že ciele a poslanie Pieninského národného parku je od jeho vzniku rovnaké a je v súlade s najnovšími medzinárodnými poznatkami.

Začlenenie Správy Pieninského národného parku do systému štátnej ochrany prírody však počas jeho existencie nebolo vždy jednoznačné. Od 16. januára 1967, keď vznikol, bol až do konca roka 1994 organizačne riadený Správou Tatranského národného parku a v roku 1995 Štátnymi lesmi Tatranského národného parku. Bolo to obdobie, keď právne a aj skutočné postavenie národného parku nebolo na úrovni ostatných, vtedy existujúcich národných parkov.

Po zriadení Správy národných parkov Slovenskej republiky od 1. januára 1996 sa Správa Pieninského národného parku organizačne začlenila do novovzniknutej organizácie, medzi ostatné národné parky. Správa národných parkov Slovenskej republiky sa rozhodnutím ministra životného prostredia č. 36/2000-4 sa od 1. 7. 2000 zmenila na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, ktorá organizačne riadi a zabezpečuje starostlivosť prostredníctvom správ národných parkov, chránených krajinných oblasti a regionálnych stredísk vo všetkých osobitne chránených územiach a vo voľnej krajine na Slovensku.

Historický prelom v ochrane prírody nastal rozhodnutím Národnej rady SR, ktorá v utorok 14. decembra 2021 schválila reformu národných parkov na Slovensku. 
Schválená poslanecká novela zákona o ochrane prírody a krajiny získala podporu nielen v Národnej rade SR. Reformu podporili svojimi podpismi vedci zo Slovenskej akadémie vied a univerzít naprieč Slovenskom ako aj viac ako 56 tisíc občanov v petícii Osloboďme národné parky. Novelu zákona podporili aj najvyšší ústavní činitelia SR premiér Eduard Heger a prezidentka Zuzana Čaputová.
Cieľom reformy je rozvoj národných parkov a vyššia úroveň kvality života obyvateľov v dotknutých regiónoch. Schválená poslanecká novela zabezpečí národným parkom právnu subjektivitu a prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort životného prostredia. Na základe Memoranda o spolupráci medzi Ministerstvom životného prostredia SR a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 25. októbra ako aj na základe pozmeňovacieho návrhu sa presun štátnych pozemkov bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunula na správy národných parkov na území TANAP-u, PIENAP-u a NP Slovenský raj. 

Aj napriek skutočnosti, že oba pieninské chránené územia mali v roku 1932 rovnakú štartovaciu pozíciu pri ochrane prírody, chvíľu sa aj zdalo, že sa vydajú spoločnou cestou, nakoniec sa táto  cesta rozdelila. Kompetencie a právna subjektivita Správy Pieninského národného parku v Poľsku parku viedla k prosperite a zároveň k ochrane územia ich národného parku, k zveľaďovaniu majetku štátu, zvyšovaniu zamestnanosti a ku skvalitňovaniu služieb pre turistov, ale aj domáce obyvateľstvo. Správa nášho národného  parku zaraďovaním do rôznych organizačných štruktúr  postupne stratila takmer všetky rozhodovacie kompetencie, služby správy parku pre prírodu a verejnosť sú v porovnaní s poľským územím minimálne. Dokonca v novodobej histórii národný park prišiel o niekoľko strategických objektov vďaka roztrieštenosti kompetencií v území medzi viacero organizácii a ministerstiev.

V súčasnosti, vďaka poslaneckému návrhu a rozhodnutiu Národnej rady SR, ktorá v utorok 14. decembra 2021 schválila reformu národných parkov na Slovensku a jej súvisiace opatrenia, posunuli Slovenskú republiku v oblasti ochrany prírody do kruhu vyspelých krajín. Ide o historický medzník, ktorým sa aj náš Pieninský národný park priblíži spravovaním územia tomu susednému, poľskému územiu a tak získa podobu, akú si zaslúži. Žiaľ tento proces trval „len“ 89 rokov.