Na území Pieninského národného parku riešime projekt pod názvom „Posilnenie populácie na lokalitách Pieninského národného parku“ už od 
roku 1994. Cieľom projektu je zvýšiť početnosť ohrozenej populácie jasoňa červenookého na jednotlivých lokalitách. V minulosti sa v dôsledku príbuzenského kríženia príp., aj pod vplyvom ďalších činiteľov u novo vyliahnutých jedincov vyskytovali vážne deformácie. Poškodené jedince neboli schopné života a populácia teda nebola schopná ďalšieho rozmnožovania.
Už niekoľko desaťročí trvajú snahy ochranárov, prírodovedcov a milovníkov prírody, ktorých cieľom je zamedziť alebo aspoň spomaliť postupné vymieranie jedného z klenotov našej prírody – jasoňa červenookého. Jasoň červenooký je viazaný na skalné sute a vápencové bralá, kde rastie hostiteľská rastlina húseníc tohto motýľa. Podmienkou pre výskyt sú aj kvetné lúky v blízkosti skalnej sute, ktoré zabezpečujú dostatok medonosných rastlín pre imága (dospelé jedince motýľa). Živnou rastlinou húseníc sú druhy rodu rozchodník (Hylotelephium).
Dôvodom vymierania jasoňa je predovšetkým sukcesia, teda postupné zarastanie a následný zánik jeho lokalít, ale aj zalesňovanie nelesných plôch, nelegálny zber húseníc a motýľov. V súčasnosti je na Slovensku, v Poľsku a v Rakúsku kriticky ohrozený. V Nemecku je ohrozený vyhynutím. V Čechách do úspešnej reintrodukcie na lokalite v Štramberku bol považovaný za vyhynutého. Na pokles početnosti a vznik málopočetných izolovaných populácií v Pieninách ako prví zareagovali poľskí kolegovia zo Správy Pieninskiego Parku Narodowego, ktorí sa jeho záchranou začali zaoberať v roku 1991. V roku 1994 bol vypracovaný projekt s názvom „Posilnenie populácie jasoňa červenookého na lokalitách Pieninského národného parku“. Na začiatku realizácie projektu sa jasoň červenooký v slovenskej časti Pienin vyskytoval už iba na dvoch izolovaných lokalitách v počte niekoľko desiatok kusov.
Cieľom projektu v slovensko-poľských Pieninách je kvôli zachovaniu životnosti populácie udržať 500 až 1000 jedincov. V roku 1994 bolo vybudované chovné zariadenie a už v roku 1995 v ňom boli umiestnené prvé jedince. Každoročne bolo z prírody za účelom získania chovného materiálu odobratých 5 oplodnených samíc, ktoré vykládli vajíčka v umelých podmienkach. Od jednej samice sa získavalo v priemere 50 – 100 vajíčok, ktoré sa v Petriho miskách zazimovali vo vonkajších podmienkach. Húsenice po vyliahnutí vo februári až marci boli umiestnené v teráriách, kde sa prikrmovali živnou rastlinou rozchodníkom väčším (Hylotelephium maximum) až do zakuklenia.
Po vykuklení boli imága vypúšťané do voľnej prírody. V prvých rokoch sa posilňovali existujúce lokality, neskôr boli vypúšťané aj na novo vytvorené lokality.
Úspech projektu bol však podmienený aj vykonaním manažmentových opatrení. Odstránením krov boli podporené živné rastliny. Novo vytvorenými lokalitami sa zahustila sieť už existujúcich lokalít a vytvorili sa možnosti pre prelety pozdĺž biokoridorov. Počas projektu do roku 2010 bolo vypustených viac ako 500 jedincov.
Projekt má tri základne časti:
- Na lokalitách, kde sa jasoň vyskytuje, sa každoročne robí inventarizácia lietajúcich imág. Inventarizácia dovoľuje zisťovať pohlavnú štruktúru, dĺžku života imág, početnosť a migračné pohyby.
- Odstraňovaním krovitej vegetácie, aby sa zlepšili podmienky pre jeho existenciu. Čistením sutí od krovitej vegetácie a priraďovaním nových lokalít k už existujúcim sa snažíme prepojiť jednotlivé lokálne populácie a obnoviť tak staré migračné cesty. https://www.ta3.com/clanok/1081124/motorovymi-pilami-chrania-vzacny-druh-motyla-v-narodnom-parku.html
- „Umelý“ chov jasoňa červenookého. V súčasnosti chov nie je realizovaný, nakoľko projekt bol úspešný a populácie sú stabilizované. Manažmentové opatrenia a monitoring prebiehajú aj v súčasnosti.
