Krakovský protokol patrí v histórii ochrany prírody Československa a Poľska  medzi najvýznamnejšie dokumenty.  Vďaka tomuto dokumentu vznikli chránené územia v československo-poľskom pohraničí. Prvý národný park v tomto priestore vznikol práve v Pieninách na poľskej strane rieky Dunajec. Na slovenskej strane rieky vnikla Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Vzniklo tak prvé medzinárodné chránené územie v Európe. To, že obdobie od podpísania protokolu po vyhlásenie prvého medzinárodného chráneného územia bolo mimoriadne náročné, prezentovali prednášajúci jednotlivých príspevkov. Historické dokumenty prezentoval Dr. Jozef Klinda, ktorý historické fakty podložené dokumentami obohatil aj o osobné spomienky a zážitky zo svojej profesie. Svoj život zasvätil práci v ochrane prírody, na začiatku svojej praxe zdieľal kanceláriu s vedúcim projektového tímu Ing. Milanom Pacanovským, ktorý stál pri vyhlásení Pieninského národného parku.

Medzinárodnú vedeckú konferenciu pri príležitosti 100. výročia podpísania Krakovského protokolu zahájila riaditeľka Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva Mgr., Ing. E. Farkašovská, PhD. Po úvodných príhovoroch hostí odštartovali odborné prezentácie jednotlivých prednášajúcich.

Komunikáciu medzi hlavnými aktérmi celého vyhlasovacieho procesu, prof. K. Dominom a prof. W. Goetlom,  prezentovala Joana Laskosz z archívu poľskej akadémie vied (Archiwum Nauki PAN i PAU w Krakowie).

Cestu k vyhláseniu a problémy, ktoré sprevádzali proces vyhlásenia nášho najstaršieho národného parku TANAP-u prezentoval prof. R. Holec z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Historického ústavu SAV v Bratislave a rovnako aj kolektív autorov v zložení RNDr. L. Ambróz a Mgr. E. Greschová. Kľukatú cestu k právnej subjektivite a tiež aktuálne výzvy  Správy Pieninského národného parku prezentoval riaditeľ Správy Ing. V. Kĺč, PhD.

Okrem tém priamo sa dotýkajúcich Krakovského protokolu, boli prezentované aj príspevky, ktoré pripomenuli významne osobnosti, ktoré významne prispeli k poznávaniu chránených území napríklad aj z pohľadu turistiky. Mgr. E. Cintulová z Múzea v Kežmarku pripomenula život jednej z významných osobností Kežmarku a Vysokých Tatier prof. Alfreda Grosza, Ing. I. Poláková, PhD., zo Slovenskej národnej knižnice, Národného biografického ústavu v Martine pripomenula životné zásluhy Oľgy Kaliskej.

Historické zaujímavosti a princípy fungovaní turistiky v poľsko-československom pohraničí, ktoré sa stali vzorom  aj pre ďalšie krajiny v Európe priblížila Dr. A. Gawrysiak-Zabłocka z Uniwersytetu Kardynała Stefana Wyszyńskiego w Warszawie.

Aktuálne poznatky z výskumu svišťa vrchovského tatranského odzneli v podaní Mgr. A. Lenkovej, Ing. G. Chovancovej, PhD. a Mgr. B. Kyzekovej. Tajomstva podzemia Červených vrchov poodokryli pracovníci SMOPaJ Ing. P. Holúbek a RNDr. D. Lepišová. Do slova pozostatky jaskynného leva odkryl v posterovej diskusii Mgr. T. Čeklovský, PhD.

Akým spôsobom funguje spolupráca medzi Správou CHKO Horná Orava a poľským susedom Babiogorským národným parkom priblížila Ing. Z. Kertysová zo ŠOPSR, Správa CHKO Horná Orava. Rezervy biosféry na Slovensku v kontexte odkazu Krakovského protokolu výstižne zhodnotili Prof. Ing. Peter Urban PhD.,(FPV UMB) a Mgr. Lucia Miňová zo ŠOPSR, Správy CHKO Poľana.

Celú konferenciu sprevádzala bohatá diskusia po každom bloku príspevkov. Jednotlivé bloky moderovali Mgr. Ing. E. Farkašovská, PhD, Dr. Piotr Dąbrowski, Mgr. E. Greschová, Ing. V. Kĺč, PhD. a Prof. Ing. Peter Urban, PhD.

Všetky príspevky, ktoré boli zaradené v programe konferencie budú v plnom znení publikované v zborníku z konferencie.

Zaujímavým bodom konferencie bola aj komentovaná prehliadka Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v podaní RNDr. L. Ambróza.

Terénna časť konferencie smerovala do Pienin, pod Pieninské lipy, na miesto kde bol v roku 1932 deklarovaný vznik prvého medzinárodného chráneného územia v Európe. Účastníci konferencie navštívili aj Infocentrum Správy PIENAP-u v Spišskej Starej Vsi a Múzeum v Červenom Kláštore.

 

Program Krakovsky protokol