AUTORI:

TASR, ŠOPSR, V.Kĺč

Prezidentka označila slovenské národné parky za najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, aké máme

Bratislava 24. mája (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyzvala ľudí, aby zvýšili záujem o ochranu národných parkov. Na sociálnej sieti pripomenula, že aj deväť slovenských národných parkov v nedeľu oslavuje svoj európsky deň. Označila ich za najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, aké máme.

Príroda sa pre mnohých stala útočiskom v čase najťažšej pandémie a stále sa teší zvýšenému záujmu, skonštatovala prezidentka. „Odnesme si z tejto skúsenosti to dobré a zvýšme aj záujem o ochranu našich jedinečných území,“ apelovala. Priblížila, že národné parky prichyľujú tisíce vzácnych druhov živočíchov i rastlín a súčasne ponúkajú ľuďom priestor na oddych a relax. „Máme veľkú príležitosť podporiť a zachovať našu pýchu Slovenska, kde ochrana prírody bude mať svoje nezameniteľné miesto,“ dodala.

Mapa veľkoplošných chránených území SR

Každý národný park má svoje vzácne prírodné bohatstvá, je niečím unikátny.

Pieninský národný park je rozlohou najmenší a zároveň je prvé cezhraničné chránené územie v Európe z roku 1932 a bilaterálne cezhraničné chránené územie s národným parkom v Poľsku. Zo vzácnych druhov sa tu nachádzajú chryzantéma pieninská a klinček včasný pyšný, borievka netátová, horičník pieninský či soldanelka horská pieninská. V Tatranskom národnom parku nájdeme najvyšší vrchol na Slovensku, Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 m n. m. Vyskytujú sa tu vzácne endemické druhy, s ktorých sú bezpochyby najznámejšie – svišť vrchovský tatranský a kamzík vrchovský tatranský. Národný park Nízke Tatry má napríklad najdlhší jaskynný systém na Slovensku, ktorý tvoria Demänovské jaskyne (viac než 35 km). Národný park je jediné miesto na svete, kde rastie večernica slovenská a mach ochyrea tatranská. Národný park Malá Fatra je najzápadnejšie položený v rámci Karpát a pre turistov známy skalnými útvarmi v Tiesňavách a kaňonmi v Janošíkových dierach. Len tu rastie strom jarabina Margittaiova. Na území Národného parku Veľká Fatra sa nachádzajú známe kaňonovité doliny ako Gaderská a Blatnická. Treťohorný relikt, tis obyčajný, tu dosahuje najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. Národný park Muránska planina je známy svojim endemitom lykovcom muránskym a spája sa s ním polodivoký chov chladnokrvných koní – norika muránskeho typu. Národný park Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v strednej Európe. Všetky jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku sú od roku 1995 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. Národný park Slovenský raj je unikátny svojimi roklinami bohatými na vodopády a nachádza sa tu viac ako 600 jaskýň a priepastí. Najznámejšou jaskyňou je Dobšinská ľadová jaskyňa a najväčšou a najmohutnejšou roklinou je Veľký Sokol. Národný park Poloniny má od roku 2007 v zozname UNESCO zapísané výnimočné staré bukové lesy a pralesy Stužica, Rožok a Havešová. Raritou je aj prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode.

A čo by potrebovali naše národné parky? 

Cieľom národného parku je chrániť, udržiavať a starať sa o tieto jedinečnosti, či už rastlinné, živočíšne, geologické, krajinné atď. Aby sme sa konečne priblížili úrovni európskych národných parkov je potrené urobiť mnoho opatrení. Po návod netreba chodiť ďaleko, postačuje nazrieť  len k našim cezhraničným susedom napríklad k Poliakom alebo Čechom, s ktorými zdieľame kus spoločnej novodobej histórie. Ale v prvom rade je potrebné, aby politici  prestali načúvať lobistom z viacerých sektorov proti ochrane prírody. Parky sa musia okrem personálneho a materiálneho vybavenia dožiť aj právnej subjektivity, musia spravovať pozemky a to nielen lesné, ale aj poľnohospodársku pôdu a vodu. V 21 storočí naše národné parky v oblasti personálneho a organizačného rozvoja nemajú spracovanú víziu, nemôžu vyvíjať úsilie získať mladé osobnosti z regiónu a dať im tak možnosť budúcej kariéry, naopak v rozpore s tým  môžeme pozorovať silnú tendenciu budovania centralizovanej a vertikálne viacvrstvovej štruktúry jednotnej organizácie (ŠOP SR), ktorá okrem toho, že je morálne opotrebovaná vedie k nahromadeniu byrokracie, zníženiu efektívnosti, väčšiemu míňaniu peňazí a takmer žiadnej rozhodovacej právomoci riaditeľov jednotlivých národných parkov (silný politický vplyv a lobing, etický kódex).

Viac na túto tému sa dočítate v aj príspevku Soni Mäkkej  https://hiking.sk/hk/ar/6098/narodne_parky_su_nefunkcne_aku_reformu_by_potrebovali.html alebo v hodnotení efektívnosti manažmentu národných parkov SR od Juraja Švajdu https://www.minzp.sk/files/sekcia-ochranyprirodyakrajiny/ps-543/hodnotenie-efektivnosti-manazmentu-slovenskych-np_konferencia.pdf.