Minulý týždeň sa nám podaril pekný nález. Na Spišskej Magure sme našli dve lokality s výskytom druhu fialka dvojkvetá (Viola biflora). Prečo dvojkvetá? Spravidla má na byli dva kvietky. Fialka dvojkvetá rastie na vlhkých, mokrých, kamenistých pôdach, na zásaditých aj kyslých substrátoch, v okolí pramenísk, na brehoch lesných potokov, nivách a v štrbinách skál hlavne v montánnom až alpínskom stupni. Výškové maximum 2 140–2 154 m n. m. dosahuje vo fytogeografickom okrese 23c. Belianske Tatry, „na vrcholku Havrana“ (Domin 1931c: 205). Doteraz údaje o tomto druhu v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u neboli známe. K nám najbližšie lokality sa nachádzajú v územnej pôsobnosti Správy TANAP-u, na lokalite Chovancov vrch a v Belianskych Tatrách. Z botanického hľadiska je diagnostickým druhom zväzu Adenostylion Br.-Bl. in Br.-Bl. et Jenny 1926, vyskytuje sa aj v spoločenstvách zväzu Cardamino-Montion Br.-Bl. 1926 em. Hadač 1983, Cardaminion amarae Mass 1959, Chrysanthemo rotundifolii-Piceion (Krajina 1933) Březina et Hadač in Hadač 1962 a v ďalších. Ťažiskom výskytu druhu je obvod flóry vysokých (centrálnych) Karpát a obvod predkarpatskej flóry, kde sa na vhodných lokalitách vyskytuje pomerne hojne. Menej častá je v ďalších okresoch západokarpatskej flóry. (Podľa údajov Flóry VI/1 sa nachádza v rámci fytogeografického regiónu Spišské vrchy 29: obec Podspády, lesný celok Chovancov vrch (Šomšák, Viceníková et Mačor Bull. Slov. Bot. Spoločn. 15: 38, 1993). – hrebeň nad Ždiarom (Hajdúk 1969 BRA).)

Fialka dvojkvetá (Viola biflora), foto: V. Kĺč