Príroda sa pomaly prebúdza zo zimného spánku a aj mnoho ľudí začína svoje jarné aktivity. Na dennom poriadku sa stáva pobyt v prírode, nastupujú práca v záhradke. Tu sa chvíľku môžeme zastaviť a pozrieť, čo tam rastie, čo by tam malo a tiež čo by nemalo rásť.  V súčasnosti už v mnohých záhradkách nenachádzame kráľovnú kvetov – ružu, ale rôznych votrelcov.

Dlho pretrvávajúce šúľkovité súplodia.

Sumach pálkový je ker alebo strom, 2–8 m vysoký, vytvára koreňové výmladky. Mladé vetvičky sú husto hnedo chlpaté, staršie neskôr holé bez chĺpkov. Listy sú striedavé, nepárno perovité, pomerne veľké, až 50 cm dlhé, s 9 až 13 kopijovitými na okraji vrúbkovanými lístkami, dlhými až 12 cm. Na jeseň sa sfarbujú do žltých až červených odtieňov. Na konci konárov sa v júni až júli vytvárajú husté metliny jednopohlavných kvetov. Samčie kvety sú žltozelené, samičie tmavočervené. Na jeseň sa vytvoria karmínovo hnedé šúľkovité súplodia.

Výmladkami sa šíriaci sumach na brehu potoka.

Nie je náročný, znesie sucho, vlhko, zasolené aj menej výživné pôdy. Dobre rastie aj v mestskom prostredí. Šíri sa najmä vegetatívne, koreňovými výmladkami. Ak sa nové výhonky v okolí pôvodného stromu neodstraňujú, vytvorí sa hustý porast.

Sumach pálkový (Rhus typhina) patrí do rodu Toxicodendron, pôvodom so Severnej Ameriky. Stromy a kry tohto rodu  pri poranení ronia latex, obsahujú aj olejovitú miazgu zvanú urushiol, ktorá môže byť  pre človeka veľmi nebezpečná. Hlavne vnímaví jedinci sú pri styku nechránenej kože s rôznymi časťami týchto rastlín vo veľkom nebezpečenstve. Urushiol vyvoláva kontaktnú dermatitídu (Kalish, 1991), ktorá môže mať mnoho klinických prejavov: od sčervenania kože až po mokvavé a zlé sa hojace pľuzgiere podobné tým, ako spôsobuje bojová látka – yperit (Patočka a Frynta, 2008, 2014). Veľmi nebezpečné je vdýchnutie výparov alebo kvapaviek urushiolu, rovnako ako napríklad požutie listov rastlín, ktoré urushiol produkujú (Epstein, 1994).

Bujný rast potláča pôvodnú vegetáciu.

…a čo že to je YPERIT?  Bojová látka yperit, označovaná podľa charakteristického zápachu ako horčicový plyn, bola použitá v niekoľkých konfliktoch 20. storočia vrátane oboch svetových vojen.  Jeho smrtiace účinky sa prejavujú predovšetkým leptaním slizníc. Svoj názov získal podľa belgického mesta Ypres, kde ho pred 100 rokmi, 12. júla 1917, prvýkrát použili Nemci v bojoch prvej svetovej vojny.

Teda, čo máme robiť, ak sme si tento druh už v minulosti vysadili?

Pri tomto druhu nestačí len mechanické odstraňovanie jednoducho výrubom, ale je potrebná aplikácia herbicídneho prípravku na odstraňovanie rastlín. Herbicíd sa nanesie napr. štecom na reznú plochu priamo po výrube. Alebo je možné použiť injekčnú metódu, kedy sa herbicídny prostriedok aplikuje priamo do kmeňa ešte stojaceho stromu tak, že sa šikmo dole do kmeňa vyvŕta dierka, do ktorej sa vstrekne herbicíd alebo sa urobí šikmý zásek sekerkou a herbicíd sa strekne do záseku. Vyrúbané časti je potrebné spáliť, nikdy nevyhadzovať na skládky alebo voľne do prírody, kde by sa mohli ďalej šíriť.

Ako postupovať a čo robiť, ak chceme mať nejaký strom alebo ker v záhrade?

Určite nie  je rozumné vysádzať rastliny, ktoré nepoznáme a už vôbec nie také, ktoré sú v zozname inváznych rastlín. Zoznam inváznych a nepôvodných druhov je zverejnený na internetových stránkach napríklad aj tu.

Čo teda sadiť? Napríklad také ruže. Že kvitnú krátko? Tak na výber máme jabloň, slivku, marhuľu či čerešňu. Tie pestovateľa obdaria nielen kvetmi, ale aj chutnými plodmi.

Autor: V. Kĺč

Zdroj a literatúra:

https://www.topky.sk/cl/13/1641387/Nemci-pred-sto-rokmi-prvykrat-pouzili-v-zakopoch-yperit–Utrpenie-vojakov-bolo-neskutocne

http://www.sopsr.sk/invazne-web/?page_id=235

www.biomonitoring.sk

www.botany.cz/rhus-hirta/

Epstein, W. (1994). Occupational poison ivy and oak dermatitis. Dermatol Clin. 1994; 12: 511-516. Froberg B, Ibrahim D, Furbee R. Plant poisoning. Emerg Med Clin North Amer; 25: 375-433.

Kalish, R. (1991). Recent developments in the pathogenesis of allergic contact dermatitis. Arch Dermatol; 127: 1558-1563.

Patočka J, Frynta J. (2008). Urushiol – yperit z přírody. Server TOXICOLOGY, (http://www.toxicology.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=192).

Patočka J, Frynta J. (2014). Rudý jedovatý strom.  http://www.toxicology.cz/ modules.php?name=News&file=print&sid=711