Zamagurie so svojimi historicko-kultúrnymi pamiatkami a hodnotnou pamiatok patrí medzi najbohatšie kraje na Slovensku. Na malom území sú zastúpené kultúrne pamiatky románskeho, gotického a neskorobarokového umenia. Historické a kultúrne pamiatky Zamaguria väčšinou predstavujú zvyšky ľudovej architektúry, kostoly a kaplnky. K historickým pamiatkam vytvorených ľudskou rukou môžeme zaradiť aj tradičnú krajinnú štruktúru Zamaguria. V súčasnosti majú kultúrne pamiatky mimoriadny význam pre rozvoj regiónu po obidvoch stranách štátnej hranice. Najväčšie hodnoty reprezentujú oproti sebe stojacie strážne hrady Niedzica a Czorsztyn, ruiny hradu na Zámkovej hore, ale aj kežmarský a ľubovnianský hrad pri vstupe do Zamaguria a samozrejme NKP Červený kláštor.
Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor
Nachádza sa v obci Červený Kláštor a prvé písomné zmienky pochádzajú z roku 1319, kedy magister Kokoš Berzevici daroval majetky kartuziánskym mníchom, ktorí tu v roku 1330 postavili prvé pustovne a neskôr aj kostol.
V 14. a 15. storočí kláštor poskytoval útulok pre cestujúcich, po roku 1431 – 1433 kláštor napadli husiti, neskôr bratríci a vojská z okolitých strážnych zámkov. Mnísi postupne odchádzali, keďže tu nenachádzali pokoj pre svoju prácu. Posledný opát z radu kartuziánov zomrel v roku 1567, tým sa končí éra kartuziánov v Červenom kláštore.
Potom kláštor striedal majiteľov, posledným bol nitriansky biskup Ladislav Maťašovský, ktorý po svojej smrti zanechal kláštor kamaldulom. Ich príchodom v roku 1711 bol kláštor obnovený. V roku 1750 pristavili ku gotickému kostolu barokovú vežu. Okrem starostlivosti o duchovný život sa mnísi zaoberali aj hospodárskou činnosťou. Venovali sa prepisovaniu kníh, ale aj výrobe skla, alchýmii, záhradkárstvu, bylinkárstvu a ránhojičstvu. Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, zberateľ liečivých rastlín, zostavovateľ herbára, botanik a fyzik. Páter Romuald Hadbavný preložil Sväté Písmo do slovenčiny a v roku 1763 spracoval latinsko-slovenský slovník. V roku 1782 bol kláštor zrušený Jozefom II. ako neužitočný. Potom znovu chátral. Dielo skazy zavŕšil začiatkom storočia požiar. V súčasnosti slúži časť objektu ako múzeum. Červený kláštor bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.
Kostol sv. Michala, archanjela v Lesnici
Kostol bol vybudovaný v roku 1757 v strede obce na starých gotických základoch. Mohutná renesančná veža s nárožnými opornými piliermi bola v roku 1792 nadstavená a spolu s celou stavbou prefasádovaná. Interiér kostola je bohato zdobený. Na pravej strane barokový bočný oltár Panny Márie má v strede umiestnený obraz Madony, obraz patrí do tzv. štýlu Čiernych Madôn. Po stranách sú plastiky sv. Štefana, uhorského kráľa a sv. Imricha, jeho syna. Na ľavej strane bočný oltár sv. Doroty má dva architektonické štýly. V strede medzi ranobarokovými stĺpami a rokajovým rámom je pozlátená socha sv. Doroty. V súčasnosti jeden z bočných oltárov zdobí pozlatená socha dielo ranného baroka. Samotný bočný oltár má ale rokokovú ornamentiku i konštrukciu. Veľmi hodnotné sú krstiteľnica zo 16. storočia, baroková monštrancia, kalich a barokový zvon z roku 1765.
Najzachovalejšia rusínska obec Zamaguria. Obec je najzápadnejším rusínskym osídlením. Údaje z Podkarpatskej Rusi uvádzajú, že prví rusínski kolonisti prišli do Osturne z Lemkovštiny už v roku 1313. Osturňa bola v roku 1979 v
yhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry s tradičnými trojpriestorovými domami a uzavretými dvormi. V kostole sv. Michala sa nachádza historicky cenná rokoková kazateľnica z 18. storočia.
V obci neprebehla kolektivizácia, takže ostala zachovaná pôvodná štruktúra krajiny s typickými „zárembkami“, ktoré sa tiahnu od hranice katastra k hranici katastra. Na zárembku v údolí stojí zvyčajne obydlie, ďalej sú to obrábané poľnohospodárske pozemky, lúky, pasienky a nakoniec les.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v druhej polovici 14. storočia ako dvojloďový gotický kostol . Pri prestavbe v druhej polovici 17. storočia sa klenba lode zrútila a bola nahradená troma barokovými poľami krížovej klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosahujú na rímsy pilierov. Pôvodný dvojloďový kostol mal najsevernejšiu polohu zo slovenských kostolov tohto typu. Z pôvodného gotického zariadenia kostola sa nič nezachovalo. Hlavný oltár z roku 1765 je neskorobarokový. V strede je obraz Nanebovzatia Panny Márie a vo výklenkoch plastiky sv. Štefana a Ladislava.
V meste sú tri kaplnky:
- Najsvätejšej Trojice – z druhej polovice 18. storočia,
- Sv. Fabiána a Šebastiána – z 18. storočia
- Premenenie Pána – začiatok 19. storočia
Matiašovce
Kostol sv. Petra a Pavla je azda najstarobylejším kostolom v Zamagurí. Postavený bol okolo roku 1300. Pôvodné presbytérium má gotickú krížovú klenbu. Loď má rovný strop, ktorý nie je pôvodný a na ktorom boli v roku 1948 premaľovaním znehodnotené barokové maľby. Zvonica vedľa kostola, pôvodne zo 16. storočia bola v 19. storočí prestavaná. Kostol je obohnaný múrom z 18. storočia, ktorý je členený na malé kaplnky krížovej cesty s barokovými obrazmi z roku 1739.
Spišské Hanušovce
Kostol sv. Ondreja bol pôvodne gotický zo 14. storočia. Nový kostol bol postavený v roku 1763 v barokovom slohu. Z pôvodného kostola sa zachoval západný múr s vežou. Je trojloďový, hlavný oltár je neskorobarokový z roku 1740.
Prícestné kaplnky:
- Sv. Barbory – z 18. storočia, je neskorobaroková
- Nanebovzatia Panny Márie – z 19. storočia, je klasicistická.
Dejiny obce sú zviazané s dejinami neďalekého Červeného Kláštora. Obec Havku ako majer založili kartuziáni v 14. storočí, ďalšia vlna osídlenia prišla v 19. storočí, keď sa tu usadili Nemci. Má typickú hromadnú zástavbu s mnohými ešte pôvodnými drevenými domami. Obyvatelia sa venovali hrnčiarstvu, poľnohospodárstvu a paseniu oviec.
Kostol sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 14. storočia je ranogotický, upravovaný bol v 17. a 18. storočí. Pôvodné zariadenie kostola sa nezachovalo. Veľká Lesná ako údajne prvá obec v Zamagurí začala pestovať zemiaky. V 18. storočí sa nachádzala vo Veľkej Lesnej aj sklárska huta, zachovali sa z nej len pozostatky.
Kostol sv. Michala, archanjela bol postavený v roku 1794, obnovili ho v roku 1930. Hlavný oltár je zo začiatku 20. storočia postavený v neobarokovom štýle.
Kostol sv. Mikuláša bol postavený v roku 1784 v klasicistickom slohu. Nad vchodom kostola je drevený barokový korpus, hlavný oltár je neskorobarokový a má rokajovú ornamentiku. Z 18. storočia pochádzajú maľby na dreve: Premenenie Pána a sv. Martin. Pri kostole je drevená zvonica.
K najväčším pamätihodnostiam obce patrí drevený Kostol sv. Jozefa s neskorobarokovým oltárom. Základom kostola bola kaplnka postavená v roku 1895. V 50. rokoch 20. storočia bol zväčšený o oblúkovú časť, kde je osadený oltár. V 90. rokoch bol zväčšený v časti chóru a upravený do dnešnej podoby. Zvnútra je obložený borovicovým drevom, na strope je borovicový kazetový obklad. Interiér zdobia sochy sv. Jozefa s Ježišom a Panny Márie, drevorezba Poslednej večere na obetnom stole a symboly štyroch evanjelistov na ambóne.
-
- Hrad-Czorsztyn_V.-Kunstarova
-
- zamok-Niedzica_Klc