Správa PIENAP-u v polovici júla už po 5. krát zorganizovala podujatie s envirovýchovným konceptom Mládež v horách (Youth at the Top). Toto medzinárodné podujatie prebehlo za podpori asociácia Alparc (Alpská sústava chránených území), neziskovej organizácie Educ´Alpes a s finančnou podporou Ministerstva životného prostredia Nemecka a Monackého kniežatstva.
Cieľom podujatia bolo vytrhnúť deti a mládež vo veku 6 až 26 rokov z virtuálneho sveta technológii a ukázať im čaro prírodného dedičstva bohatým zážitkovým programom. Hory potrebujú mladých ľudí, rovnako ako mladí ľudia potrebujú hory, aby nadobudli vzťah k prírode, dokázali si ju vážiť a chrániť a uvedomili si, že sme od nej závislí. Počas podujatia sa symbolicky prekonávajú administratívne hranice a jazyková bariéra spojením krajín Álp a Karpát.
Okrem nás – Správy PIENAP-u sa za SLOVENSKO do podujatie Mládež v horách (Youth at the Top) zapojili aj ďalšie organizačné útvary Štátnej ochrany prírody: Správa Národného parku Malá Fatra, ktorá akciu pripravila v Šútovskej doline a Regionálne centrum ochrany prírody Prešov na Čergovských lúkach.
Hory boli vždy fascinujúce miesta. Sú rodiskom mnohých mysterióznych príbehov a zázrakov, ktoré vznikali pri hľadaní odpovedí o svete prírody. Tieto príbehy sú časťou Alpského a Karpatského dedičstva, počnúc od vytvorených rozprávok o horách až po objavy veľkých prieskumníkov dosahujúcich najvyššie vrcholy. Navyše, mýty a legendy nás odkazujú na naše prírodné prostredie, ktoré vytvára pocit blízkosti s prírodou.
A Pieniny, samozrejme nikdy neboli a nie sú výnimkou, čo mimoriadne vhodne vystihuje jeden z historických textov:
Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. Aparát zhotovil istý fráter Cyprián z lechnického kláštora, ktorý podľa červených skál, z ktorých je postavený, ľud volá Červený Kláštor. Pri spálení bolo mnoho ľudí a zastavili sa aj ctihodní kanonici zo Spišskej Kapituly. Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal…
Po príchode na táborisko a rozložení stanov sme sa posilnili chutným gulášom z varechy nášho šéfkuchára Nora, nachystali sme sa do terénu a vyrazili. Prešli sme obcou Lysá nad Dunajcom a pustili sme sa hore kopcom popri hraničných kameňoch. Raz sme boli u nás, raz u našich severných susedov. Popri bádaniu, vysvetľovaniu, načúvaniu sme sa kochali nádhernou scenériou Pienin, Spišskej Magury a Belianskych Tatier. Po prechode údolím Starovinského potoka sme sa vrátili do tábora chvíľku oddýchli, osviežili a vydali na cestu, aby sme naplnili ďalší cieľ našej akcie – návštevu mýtmi opradeného Červeného kláštora. Tu uzrel svetlo sveta prvý preklad Biblie do slovenčiny, Kamaldulský slovník (Latinsko-slovenský slovník), či herbár frátra Cypriána.
O mnohých ďalších zaujímavostiach sme sa dozvedeli aj prostredníctvom hier, súťaží a hlavne z lákavého výkladu našej pani sprievodkyne, ktorá nás previedla po tmavých chodbách kláštora.
Kláštor sme opustili v noci, v tábore sme si hlad zahnali špekáčkami a už nás len čakalo posedenie pri ohníku. Ešte pred zalezením do stanu sme si vypočuli poletujúce netopiere, čo nám umožňuje novodobá technika. Nasledujúci deň sme si ukázali metódy odchytu a krúžkovania spevavcov, zložili stany, táborisko upratali a spoločnou fotkou ukončili tohtoročný tábor.
Ako sme už uviedli vyššie počas podujatia sa symbolicky prekonávajú administratívne hranice a jazyková bariéra spojením krajín Álp a Karpát. Je to ako v príbehu Cypriána a Červeného Kláštora, kde treba zabudnúť na hranice, ktoré, tak ako dnes, aj v minulosti, vyrábali politici a vládcovia. Kláštor sídli priamo na dnešnej hranici s Poľskom, takže hovoriť o rýdzo „slovenskej“ histórii je nesprávne. Aj samotní mnísi pochádzali z najrôznejších kútov Európy, veď ani Cyprián nebol Slovák. Pôvodne sa myslelo, že šlo o najdúcha, pohodené dieťa, ktoré sa vraj v tomto kraji ľudovo nazývalo cyprián, neskôr zasa, že šlo o akúsi sirotu Martina, ktorého kamaldulskí mnísi vychovali a poslali na učenia. Dnes sa vie, že pochádzal zo Sliezska, kde sa v roku 1724 narodil pod menom František Ignác Jäschke.
Za podporu a pomoc touto cestou ďakujeme Správe CHKO Východné Karpaty osobitne Ing. Kušnirákovej za ukážky odchytu a spôsobu určovania denných motýľov, Múzeu v Červenom Kláštore, Urbárskej spoločnosti v Spišskej Starej Vsi, Reštaurácii NOVA a guláš majstrovi pánovi Norovi. Samozrejme vďaka patrí aj kolegom zo Správy PIENAP-u za prípravu a bezproblémový priebeh celej akcie.
Zdroj:
https://www.cervenyklastor.sk/domains/cervenyklastor.sk/item/lietajuci-cyprian/
Autor článku: V. Kĺč