Štetinový rybovod na R. Miľave, od roku 2011 nefunkčný…foto: V. Kĺč

Medzinárodný deň akcií proti priehradám a za rieky, vodu a život vyhlásili v marci 1997 na prvej Medzinárodnej konferencii ľudí postihnutých budovaním priehrad, ktorá sa konala v Curitibe, hlavnom meste federálneho štátu Paraná v Brazílii. Na konferencii sa zúčastnili delegáti z 20 krajín, medzi nimi napríklad z Argentíny, Brazílie, Čile, Francúzska, Lesotha, Ruska, zo Švajčiarska, z Thajska i USA.

Curitiba vtedy na marcovej konferencii privítala zástupcov združení International Rivers Network (IRN) a European Rivers Network (ERN), Brazílskeho hnutia proti priehradám (MAB), indického hnutia Save the Narmada (NBA) a čilskej organizácie Biobío Action Group (GABB).

Medzinárodný deň akcií za rieky má aj tieto ciele: vyzdvihnúť význam riek v cykle života, upriamiť pozornosť verejnosti na nevyhnutnosť ich ochrany a protestovať proti ich ničeniu a znečisťovaniu. Pri príležitosti 14. marca sa vo svete konajú mnohé akcie zamerané na ochranu riek, ich užitočnosť a dosah aktivít spojených s riekami a vodnými tokmi.

V roku 1997 sa vo švajčiarskom Glande stretli zástupcovia vlád, súkromného sektora, medzinárodných finančných inštitúcií i občianskych združení, aby rokovali o sporných názoroch na výstavbu vodných elektrární. Rozhodli sa tiež vytvoriť Svetovú komisiu priehrad (CMB/WCD) s mandátom zistiť, aký dosah majú veľké priehrady na okolie, a vyhodnotiť možnosti týkajúce sa rozvoja vodných zdrojov a energie, ďalej vypracovať kritériá a prijateľné normy na medzinárodnej úrovni o plánovaní, konštruovaní, budovaní, využívaní a kontrole veľkých priehrad, prípadne o ich vyraďovaní z činnosti.

Ľudia na celom svete si v ostatných rokoch všímajú veľký nárast devastácie riek a ich celých povodí. Devastáciu pokladajú za súčasť „globálnej krízy konania človeka“. Rieky a ich povodia ohrozujú najmä vysušovanie, výrub lesov, odvodňovanie, znečisťovanie, vytváranie kanalizácií a v neposlednom rade i kyslé dažde.

Výstavba veľkých priehrad sa začala v Spojených štátoch, kde v roku 1931 dokončili vodné dielo Boulder. Práve USA ako prvá krajina prehodnotila koncepčné priority využívania vodných tokov, čo následne viedlo k poklesu výstavby priehrad. V roku 1989 zorganizovali Indiáni kmeňa Kajapo stretnutie pôvodných obyvateľov amerického kontinentu pri priehrade Altamira v Brazílii, aby upozornili medzinárodné spoločenstvo na ohrozenie života amazonských Indiánov a dažďového pralesa.

Aj budovanie priehrady Troch roklín s najväčšou hydroelektrárňou na svete vyvolalo v Číne v radoch vedcov i verejnosti odpor. Čína dokončila 20. mája 2006 výstavbu gigantickej priehrady Tri rokliny, ktorá, okrem toho, že sa stala najväčšou hydroelektrárňou, má pomôcť regulovať rieku Jang C‘-ťiang, pravidelne ohrozujúcu miestne obyvateľstvo povodňami.

Na Slovensku sa prvé návrhy riešenia problémov s veľkou vodou, povodňami na rieke Orava a pod sútokom Oravy s Váhom a zároveň využitia sily vody zrodili po povodni v roku 1813. Samotná výstavba údolnej priehrady a elektrárne na sútoku Váhu a Čiernej Oravy trvala od roku 1941 do 1953.Pod tento pomerne dlhý čas sa podpísala chýbajúca projektová dokumentácia, vojna, neúplný geologický prieskum a opakujúce sa povodne. Keď v máji 1953 spustili do skúšobnej prevádzky prvú turbínu na výroby elektrickej energie, patrila Oravská priehrada k najmodernejším inžinierskym stavbám v strednej Európe a bola najväčšou nádržou vo vtedajšom Československu. Začiatkom 20. stor. boli v Poľsku vybudované vodné elektrárne, ktoré znemožnili migrácii napr. lososa atlantického do horných úsekov riek Dunajca a Popradu.

V územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u sa nachádzajú MVE, ktoré vážny spôsobom menia stav rieky, jej biotické a abiotické procesy. Príkladom je MVE Ružbašská Miľava, ktorá roky vytvára migračnú bariéru na rieke Poprad. Približne 10 km nižšie, v Starej Ľubovni sa nachádza MVE, ktoré síce má funkčný rybovod, ale nerieši nakladanie s odpadmi. Rieky a potoky prirodzene nesú častice pôdy. Problémom je, že do vodných tokov sa dostáva ich nadmerné množstvo zo zle obhospodarovaných poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obnažených brehov (po výrube stromov). Čiastočky pôdy sa ukladajú tam, kde sa zmenšuje rýchlosť vody – často v priehradách a nádržiach. Zmenšujú množstvo vody, ktoré je reálne k dispozícii, sú hrozbou pre obsah naviazaných toxických látok, viac tu.

V roku 2017 verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová  zverejnila správu s posudzovania niekoľkých profilov MVE na rieke Hron.  Pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie často chýbalo posúdenie kumulatívnych vplyvov viacerých MVE na tej istej rieke, hoci to zákon vyžaduje. „Často sa posudzovala MVE sama bez ohľadu na to, že pár kilometrov nad ňou je ďalšia a pod ňou ďalšia elektráreň a nám tu vzniká sústava vaničiek. Nikto nikdy nezhodnotil kumulatívne a synergické vplyvy tohto javu, že čo s tým Hronom urobí rozdelenie na takéto jazierka. Toto sa musí zmeniť“. Žiaľ takto to funguje nielen na Hrone, ale aj na iných riekach vrátane rieky Poprad.

Zdroje: www.enviroportal.sk, www.seas.sk, www.seps.sk, www.rivernet.org, www.internationalrivers.org, http://ziverieky.sk/problemy-ochrany-vod/, https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/422497-dubovcova-pri-vystavbe-vodnych-elektrarni-sa-porusuje-zakon/