Vodné toky v Pieninskom národnom parku

Rieka Dunajec

„Za pstruhom morským, kráľom našich vôd, prejdeme dlhú cestu naprieč Slovenskom, k Vysokým Tatrám, cez Maguru a tam nájdeme  vodu ešte nezasiahnutú technickou civilizáciou, neregulovaný tok rieky Dunajec. Jej svetlo zelené, číre vody burácajú medzi vápencovými skalami a predierajú sa divokou krajinou nazývanou Pieniny.“  Z knihy S. Štochla – DRAVCI PEŘEJÍ, 1950.

Rieku Dunajec vytvára viacero prameňov vyvierajúcich v Tatrách, ktoré napĺňajú Čierny a Biely Dunajec. Čierny Dunajec vzniká sútokom Chocholovského a Kosčeliskového potoka. Biely Dunajec vzniká sútokom  potoka Tichá voda, Stražinského potoka, potoka Bystrá, Olča, Poroniec, Suchá voda. Oba Dunajce sa zlievajú pri Novom Targu, kde vzniká spoločná rieka Dunajec v celkovej dĺžke 251 km. Na území Pienin ústi do Dunajca niekoľko horských potokov. Najvýznamnejším prítokmi na slovenskej strane je potok Rieka, Jordanec, Lipnícky potok, Lesnický potok, na poľskej strane  Głęboki, Straszny, Macelowy, Pieniński, Ociemny a potok Krośnica.

Povodie Dunajca na našom území má rozlohu 256 km2, čo je len 17,2 % z celého jeho povodia, ktoré má výmeru 1 487 km2. Vody Dunajca sú odvádzané do Baltského mora.

Rieka v úseku medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica vytvorila najväčšiu prielomovú dolinu (kaňon) v strednej Európe. Prielom má dĺžku 8,5 km, najužším miestom rieky je Jánošíkov skok široký cca 8 m a prevýšenie od hladiny rieky po vrchol Troch korún je 520 m. Rieka má perejovitý charakter, vytvorila sedem ostrých zákrut, ktoré sú súčasťou štyroch meandrov. V závere prielomu Dunajca vyviera nezamŕzajúci prameň nad pravým brehom Dunajca vedľa Pieninskej cesty pod názvom Storočný prameň.

Rieka Dunajec má v pieninskej prírode jedinečné postavenie. V tomto úseku rieky žije 17 druhov rýb. Najhojnejším druhom je podustva severná (Chondrostoma nasus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus), hlavátka podunajská (Hucho hucho), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) a pstruh potočný (Salmo trutta m. fario).

V minulosti sa v Dunajci vyskytovali aj pstruh morský (Salmo trutta m. trutta) a losos atlanický (Salmo salar), ktoré tiahli na svoje neresiská z Baltského mora. V dôsledku výstavby neprekonateľných bariér – vodných nádrží v dolných úsekoch Dunajca a Visly vymizli. Posledné jedince boli zaznamenané v 5o – tych rokoch XX. stor.

Druhové zloženie nielen rýb, ale aj iných organizmov ovplyvnila sústava vodných nádrží Czorztyn – Niedzica –Sromowce Wyźne, ktorá začala svoju prevádzku v roku 1997. Priehrada ovplyvnila najmä teplotu vody a samočistiacu schopnosť rieky. Preto odtiaľ miznú druhy viazané na horský vodný tok ako hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) či hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus) a objavujú sa druhy typické pre nížinné toky ako napr. lieň sliznatý (Tinca tinca). Vplyvom vodného diela tu našli vhodné podmienky nové vtáčie druhy, ktoré sa tu skôr nevyskytovali ako čajky, kormorány, volavky a pod.

Územie Pienin a celého Zamaguria odvodňuje rieka Dunajec, ktorá spolu s riekou Poprad odvodňuje slovenské územie do Baltského mora. Povodie Dunajca na severe nášho územia je 256 km2, čo je len 17,2 % z celého jeho povodia, ktoré zaberá 1 487 km2.

Rieka Dunajec je hraničnou riekou s Poľskou republikou. Na územie Slovenska vstupuje pri obci Lysá nad Dunajcom a územie opúšťa pri obci Lesnica. Dunajec je v tomto území dominantou nielen kvôli ploche, ktorú odvodňuje, ale aj pre svoju výnimočnú krásu.

Prítoky Dunajca v národnom parku

Najväčším prítokom Dunajca na území národného parku odvodňujúci bradlové pásmo je Lesnický potok s dĺžkou približne 5,4 km a veľkosťou povodia 11,33 km2. Po prechode obcou Lesnica potok vteká do úzkeho prielomu, za ktorým ústi do Dunajca v najnižšie položenom mieste národného parku (429 m), len niekoľko desiatok metrov od miesta, kde Dunajec už definitívne opúšťa územie Slovenska.

Lesnický potok zohral významnú funkciu pri formovaní tohto bradlového územia. Svojim erozívnym vplyvom vyformoval hlboký prielom (Prielom Lesnického potoka) s rozlohou 29,53 ha, kde najvyšší bod dosahuje výšku 704 m a najnižší 429 m. Takto vytvorený prielom sa stal prirodzenou hranicou rozdeľujúcou územie Pienin na Malé Pieniny a Centrálne Pieniny.

Okrem tohto potoka do Dunajca ústi ešte niekoľko malých prítokov ako potôčiky na Hute a Borštiku. Väčším prítokom je riečka Lipník, ktorý sa na územie parku dostáva pri obci Haligovce v smere na Červený Kláštor, kde ústi do Dunajca, ale väčšiu časť toku má v ochrannom pásme, kde je aj popísaná.

V závere Prielomu Dunajca vyviera prameň bezprostredne nad jeho hladinou s názvom Storočný prameň.

Prítok Popradu

Najvýchodnejším potokom na území parku je potok Riečka. Tento potok na rozdiel od ostatných, ktoré prináležia do povodia Dunajca patrí pod povodie Popradu. Tento potok sa tvorí pod vrchom Vrchriečky, vo výške 808,7 m n. m. z dvoch pramenísk. Územie národného parku opúšťa pod západnou stranou vrchu Fakľovka a pred obcou Kamienka ústi do potoka rovnakého názvu, ktorý za obcou Hniezdne vyúsťuje do rieky Poprad.

Prítoky Dunajca v OP

Potok Lipník

Je prítokom Dunajca s najväčším povodím. Pramení pod Stráňanským sedlom v nadmorskej výške 720 m n. m., odtiaľ preteká západným smerom takmer 13 km, aby nakoniec vyústila do Dunajca pred jeho najhodnotnejšou časťou Prielomom Dunajca v nadmorskej výške 454 m. n. m. Plocha povodia Lipníka je 80,5 km2. Všetky jeho významné prítoky sú   ľavostranné a odvodňujú flyšové pásmo. Bradlové územie odvodňujú poväčšine málo výdatné, krátke a občasné potôčiky. Tento potok vytvára viac-menej hranicu medzi národným parkom a jeho ochranným pásmom.

Významné prítoky Lipníka:

  • Veterný potok
  • Šoltýsa
  • Lesniansky potok
  • Lorecov potok
  • Vápenický potok

Potok Rieka

Je druhým najväčším prítokom Dunajca, prameniaci pod hrebeňom Spišskej Magury vo výške cca 920 m n. m. Plocha jeho povodia je 64,17 km2, dĺžka toku takmer 18 km severným smerom s vyústením pod Spišskou Starou Vsou.

Významné prítoky Rieky:

  • Ščerbová
  • Jezerský potok
  • Zálesie
  • Potok
  • Hardinský potok

Osturnianský potok

Je tretím najväčším prítokom Dunajca odvodňujúci izolovanú severozápadnú časť Spišskej Magury, Repisko. Pramení v 930 m n. m. Jeho povodie je 61,11 km2. Osturniansky potok je na rozdiel od predchádzajúcich s dĺžkou asi 26 km najdlhší.  Avšak na slovenskom území sa nachádza len 10,6 km úsek. Tu priberá najsilnejší prítok Frankovský potok a opúšťa naše územie nad obcou Kacwin. Preto sa aj jeho názov mení na Kacwinianku, pod Kacwinom na Kacwin a pod obcou Niedzica ústi do Sromowskieho jazera ako Niedzicanka. Sromowskie jazero je vyrovnávacou hrádzou pre Czorstynsku priehradu na rieke Dunajec. Frankovský potok pramení v nadmorskej výške 1000 m a Bystrá až 1100 m n.m. Do Osturnianskeho potoka sa vlievajú aj potôčiky, odvádzajúce vodu Veľkého jazera, Malých osturnianskych jazier.

Významné prítoky Osturnianskeho potoka:

  • Bystrá
  • Krulovský potok
  • Frankovský potok
  • Lapszanka