Naše príspevky o výsledkoch zimného sčítania vodného vtáctva v územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u už pravidelne začíname takto: Zimné sčítanie vodného vtáctva je medzinárodným monitorovacím programom, ktorý sa zameriava na zistenie početnosti nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Takto je to každoročne a  keďže sa vraví „opakovanie je matka múdrosti“ budeme tradične aj pokračovať. Cieľom zimného sčítania vodného vtáctva je priniesť základné údaje o početnostiach zimujúceho a migrujúceho vodného vtáctva, určiť trendy jednotlivých populácií a odhadnúť významnosť lokalít zimovania pre populácie sledovaných druhov. Údaje získané v rámci tohto programu sa dajú využiť napr. pri ochrane populácií a biotopov sledovaných druhov vtákov, ale aj na vyhodnotenie vplyvu rôznych zásahov do tokov riek – regulácie tokov, stavby priehrad, stavby malých vodných elektrární a pod.

Labuť veľká (Cygnus olor), foto V. Kĺč

Zimné sčítanie vodného vtáctva je na Slovensku organizované od r. 1991 (s touto aktivitou sa začalo v r. 1967 v celej Európe a čiastočne aj na Slovensku). V súčasnosti ho zabezpečuje Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a dobrovoľníkmi. Pre účely sčítania je územie Slovenska rozdelené na 20 regiónov. V každom z jednotlivých regiónov pôsobí regionálny koordinátor, ktorý má na starosti rozdelenie úsekov medzi jednotlivých mapovateľov – dobrovoľníkov, zber údajov, zaslanie výsledkov národnému koordinátorovi.

Termín sčítania vodného vtáctva je stanovený vždy v polovici januára, počas víkendu bližšie k 15. dňu mesiaca. V tomto roku pripadol medzinárodný – hlavný  termín  na 16.-17.1.2021 – ( sčítať bolo možné od 09. -24.1.2021).

V územnej pôsobnosti Správy PIENAP-u sme v tomto roku vodné vtáctvo sčítavali na riekach Dunajec a Poprad a ich významnejších prítokoch, spolu na 29 tokoch. Na rieke Dunajec každoročne sčítavame vodné vtáctvo aj na poľských vodných nádržiach (Čorštýnske a Šromovské jazero) a na 20 km dlhom úseku od slovensko-poľskej hranice po obec Tylmanowa. Prečo? Výkyvy počasia, meniaca sa klíma, ale aj priamy vplyv človeka na túto rieku spôsobili, že Dunajec nezamŕza. Samozrejme vtáky majú krídla a takmer 100 percent všetkých druhov ich používa na presúvanie, teda na let. To sa najmä v prípade dobrého počasia odzrkadľuje na meniacich sa počtoch niektorých druhov tu zimujúceho vodného vtáctva, ktoré sa síce v tomto období nepresúva extrémne ďaleko, ale z času na čas prelieta pár kilometrov po alebo proti prúdu.

Žiaľ, tento rok sme poľské úseky z dôvodu platných obmedzení vynechali. Z rovnakých dôvodov bola mapovaná aj rieka Poprad len na slovenskom úseku toku. Za normálnych okolností by sme úsek sčítavali až po poľskú Muszynu.

Na rieke Dunajec sme počas tohtoročného sčítania zaznamenali 10 druhov, v roku 2020 to bolo 13 druhov vodného vtáctva. No na rozdiel oproti predošlému roku sa nemenili len počty druhov, ale aj počty  jedincov zaznamenaných druhov.  Už sme si zvykli, že tradične najpočetnejším druhom je kačica divá, s počtom 475 jedincov (pred rokom tu zimovalo 433 kačíc a spolu s poľským úsekom po Tylmanovú to bolo až 728 kačíc). Druhým najpočetnejším druhom tento rok bol potápač veľký. Tretiu priečku druhovej početnosti opustil kormorán veľký, ktorý tu pred rokom tvoril kŕdeľ s počtom 79 jedincov. Tento rok ich tu kolegovia napočítali len 4. Preto sa na tretiu priečku našej „sčítavacej hitparády“ dostala volavka popolavá s počtom 14 jedincov. Pri druhoch ako labuť veľká, vodnár potočný, chochlačky vrkočaté, hlaholky bielolíce,  ktoré obsadzujú stredné priečky na stupienkoch druhovej početnosti sme výrazný nárast počas tohto hlavného sčítacieho termínu nezaznamenali. Ich počty sú aj za obdobie niekoľkých rokov pomerne stabilné, len výnimočne sa vyskytnú v kŕdľoch s počtom presahujúcim 20 či 30 jedincov. Nakoniec pri početnosti druhov, ktoré sa vyskytujú skôr ojedinele až vzácne sú rybárik riečny, potápka hnedá, ale aj zriedkavá potápka hnedá, kačica chrapka, lyska čierna. Posledné tri uvedené druhy sme zaznamenali mimo hlavný sčítací termín, teda konečný zoznam druhov bol 13. Rybárikov sme na vodných tokoch v Zamagurí tento rok zaznamenali 5.

Lyska čierna (Fulica atra), foto V. Kĺč

Na rieke Poprad, v úseku od Veľkej Lomnice po Čirč, sme  zaznamenali obdobné druhové zloženie ako na Dunajci. Rovnako tu bola kačica divá najpočetnejším druhom v počte 2241 kačíc. Nasledoval kormorán veľký s počtom 437 jedincov a na treťom mieste potápač veľký v počte 190 jedincov. Potešujúce je vidieť aj rybárika riečneho. Na Poprade a prítokoch sme zaznamenali 12 rybárikov.

Na rieke Poprad, podobne ako aj minulý rok, tak aj teraz zimovali aj vzácne druhy pre túto oblasť – močiarnička tichá, tento krát až 2 jedince, 5 jedincov hlaholky severskej, na Vrbovských rybníkoch sedempočetný kŕdlik husí bieločelých, na potoku Ľubotínka volavka biela a kačica chrapka, ktorá síce na Poprade bola pozorovaná, ale nie na jeho prítokoch. Udivujúci počet týchto chrapiek zaznamenal náš kolega na Vrbovských rybníkoch, kde napočítal 182 jedincov, čo je nielen pre tento región, ale pre celé územie Slovenska v tomto roku najvyšší počet. V roku 2020 bol kŕdeľ o počte 183 chrapiek v okrese Liptovský Mikuláš na Liptovskej Mare a 180 jedincov na Jakubovských rybníkoch v okrese Malacky.

Kačica chrapka (Anas crecca), foto V. Kĺč

Každopádne najvýznamnejším objavom tohtoročného sčítania bol krásny potápač malý. V rámci zimného sčítania je to prvé pozorovanie tohto druhu na rieke Poprad. Okrem tohto pozorovania bol v našom území zaznamenaný len jediný krát a to počas jarnej migrácie.

Za zmienku stoja aj pozorovania vtákov označených ornitologickým krúžkom. Tentokrát sa jedná o dva okrúžkované vodnáre potočné. Jedného sme  krúžkovali vo februári roku 2020 na potoku Rieka pri cestnom moste na lokalite Tridsiatok. Na rovnakom mieste sme ho pozorovali aj tento rok. Znamená to, že je verný svojej hniezdnej lokalite. Druhého vodnára sme pozorovali v Maťašovciach pri sútoku s potokom Zálesie. Na základe krúžkovania vodnárov vieme, že tento vodnár sa vyliahol v máji 2020 v hniezde na Jezersku a pravdepodobne ako jediný zo 6 mláďat prežil až doteraz. Dokonca vieme, že jeden z jeho rodičov sa vyliahol v hniezde na Zálesí v roku 2019. Našli sme aj nevšedné „hromadné“ nocovisko vodnárov. Až päť jedincov sa pred chladom a predátormi uchyľuje počas noci na piliere  mosta v Matiašovciach.

Popri sčítavaniu vodného vtáctva sme si všímali aj ďalšie druhy vtákov. Oproti predchádzajúcim rokom sa v našom území zdržali červienky obyčajné, ktoré sú migrujúcim druhom, presúvajú sa do južnejších oblastí. Viac menej už bežne zimujú na juhu Slovenska, avšak tu je ich prítomnosť v zimnom období vzácnosťou.  Počas sčítania sme zaznamenali približne 9 červienok obyčajných.

Počas tohtoročného sčítania vodného vtáctva sme aj napriek vynechaným poľským úsekom zmapovali podobne ako minulý rok približne 260 km tokov. Poľské úseky sme nahradili tokmi, ktoré sme doteraz nesčítavali. Samozrejme, to by nebolo možné bez spolupráce s členmi a dobrovoľníkmi zastrešenými Slovenskou ornitologickou spoločnosťou SOS/BirdLife Slovensko a samozrejme pracovníkov Správy PIENAP-u. Do akcie sa v našom území zapojil aj pracovníci ŠL SR, VLM závod Kežmarok, Správy TANAP-u a Správy chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Aj touto cestou všetkým ďakujem za pomoc, vynaloženú námahu a drahocenný čas. Osobitne ďakujem Matejovi Replovi, regionálnemu koordinátorovi  sčítania pre Spiš zo SOS/BirdLife Slovensko.

Kompletné celoslovenské údaje budú uverejnené na stránke Slovenskej ornitologickej spoločnosti www.vtaky.sk.

Autor:

Vladimír Kĺč, riaditeľ Správy PIENAP-u.

Autor foto: Vladimír Kĺč, Jozef Lengyel.

Zdroj: www.vtaky.sk, aves.vtaky.sk,

Lit.

Baláž, M. a kol. 2020: Správa zo zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku 2013/2014-2016/2017. 161 s. SOS/BirdLife Slovensko, Bratislava.