Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) sa pôvodne vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Pre kožušinový chov ho doviezli na Ukrajinu a odtiaľ sa úspešne rozširuje na západ. Aj keď patrí medzi psovité šelmy, je všežravec a nevie štekať. Jeho latinské rodové meno Nyctereutes znamená nočný tulák. Je aktívny v noci, živí sa hlodavcami, rybami, bezstavovcami, plazmi, žabami, semenami a bobuľami rastlín. Najviac škôd spôsobuje požieraním vtáčích vajec, vtákov a obojživelníkov. Je nosičom mnohých patogénov, ktoré spôsobujú veľa chorôb vrátane besnoty, vtáčej chrípky, toxoplazmózy a tularémie.
Vzhľadom na jeho nočný spôsob života a všežravosť ho u nás poľovníci často ulovia pri postriežke vo večerných a v nočných hodinách na vnadiskách, prípadne sa objavujú zrazené jedince popri cestách, avšak bežne ho človek stretne len zriedkavo. O jeho nevšednej schopnosti populačnej expanzie hovorí aj poznatok, že keď v Lotyšsku v roku 1948 vypustili 35 jedincov, o 12 rokov už ulovili 4 210 psíkov. Dnes do areálu jeho výskytu v Európe patria pobaltské krajiny, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Slovensko, Česko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.
Ako kožušinové zviera bol po roku 1939 introdukovaný aj na Ukrajine, odkiaľ sa po úspešnej aklimatizácii šíril ďalej
západným smerom a v roku 1959 sa prvé jedince objavili na východnom Slovensku. V súčasnosti sa vyskytuje takmer na celom území Slovenska.
Z okolitých štátov sa v poľovníckej sezóne 2018/2019 ulovilo v Českej republike 2 291, v Maďarsku 14, Rakúsku 37, Švajčiarsku 1. Najviac úlovkov je zaznamenaných v Nemecku 29 119 jedincov a v Poľsku až takmer 10 000 jedincov. Práve u našich severných susedov ide o druh, ktorý sa vyskytuje častejšie ako bežné pôvodné druhy – líška alebo jazvec. Podľa údajov z 80. rokov minulého storočia bol rozšírený na 88,8 % rozlohy krajiny okrem vyšších častí hôr. Na Slovensku od roku 2010 sú evidované úlovky v počte vyše 70 jedincov ročne, v roku 2018 počet ulovených jedincov narástol na 875.
Psíky medvedíkovité, čoraz častejšie zaznamenávame aj na území Pienin a Spišskej Magury, od údolí až po ich hrebeňové časti.
Podľa niektorých autorov už neexistuje žiadna možnosť odstrániť psíka medvedíkovitého z voľnej prírody, nakoľko so zvýšeným loveckým tlakom má tendenciu zvyšovať veľkosť vrhu.
Autor text, foto, video: V. Kĺč
Zdroj:
http://www.fyzickageografia.sk/geovedy/texty/invzivocichy.pdf
https://lovuzdarmagazin.sk/2020/06/18/privandrovalci-psik-medvedikovity/
https://enviro-edu.sk/mod/data/view.php?d=1&rid=25
https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/privandrovalec-vychodu