Bocian biely (Ciconia ciconia), foto: V. Kĺč

Bocianie hniezdo, ktoré po zbúraní fary obec Matiašovce presťahovala po takmer 70 rokoch začiatkom februára na samostatnú podložku, počas uplynulého víkendu obsadil bocian. TASR 02.04.2018

Pravdepodobne s ním pricestoval aj párik bocianov, ktorý sa usadil na komíne v blízkej poľskej obci Sromowce Wyzne. Riaditeľ Správy Pieninského národného parku (PIENAP) Vladimír Kĺč pre TASR uviedol, že nejde o prvého jedinca, ktorý sa v regióne objavil.

„Konkrétne 20. marca nám volali ľudia, že v Jakubanoch videli kŕdeľ siedmich a v Kamienke ďalších troch bocianov. V oboch prípadoch sme situáciu monitorovali. Bociany boli v dobrej kondícii. Pravdepodobne len oddychovali na svojej ceste domov. Keďže v regióne zatiaľ neobsadili žiadne hniezda, pravdepodobne smerovali ďalej na sever, do Poľska,“ objasnil Kĺč. Predpokladá, že vďaka ohlásenému otepleniu po Veľkej noci budú do polovice apríla všetky hniezda v regióne obsadené.

Územná pôsobnosť Správy PIENAP-u je v okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok, malá časť aj v okresoch Sabinov a Levoča. V minulom roku bolo v regióne obsadených 46 hniezd, z toho 24 v okrese Kežmarok a zvyšok v okolí Starej Ľubovne. Najviac ich je podľa riaditeľa PIENAP-u v obci Plavnica v Staroľubovnianskom okrese, nachádza sa tam päť hniezd, štyri majú napríklad v Spišskej Belej vrátane mestskej časti Strážky.

„Krajina v uvedených okresoch má pestrú štruktúru, je tam viacero typov biotopov, kde sa vytvára vhodná potravinová základňa pre tieto živočíchy. V dôsledku klimatických zmien, prípadne kvôli veľkoplošnému spôsobu obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov, výsadbou nevhodných plodín je na niektorých územiach Slovenska ohrozená existencia bociana bieleho. V takýchto oblastiach niekedy pristúpia k revitalizačným opatreniam, príkladom je obec Buzica v okrese Košice-okolie, kde z pôvodného počtu 20 hniezd v roku 2017 obsadili už len sedem hniezd. Pristúpili tam k tvorbe tzv. mokradných biotopov, čím vytvorili miesta pre liahnutie obojživelníkov a niektorých druhov hmyzu“ doplnil Kĺč.

Nevyhnutnou podmienkou pre existenciu bociana je aj pozitívny prístup ľudí. Pokiaľ si vytvorí hniezdo na pre nás nevhodnom mieste, je potrebné ho presťahovať na náhradnú podložku. V prípade, že je len zhodené a náhrada sa nepostaví, zaniká šanca na ďalšie hniezdenie, prípadne sa do obce na dlhý čas nevrátia, napríklad ako v obci Údol. V oblasti Zamaguria sú len tri hniezda – v obciach Spišské Hanušovce a Matiašovce a v meste Spišská Stará Ves. „Tu sú aj dve doteraz neobsadené podložky. Na poľsko-slovenskej hranici, na druhom brehu rieky Dunajec, v obciach Sromowce Wyzne a Sromowce Nizne sa nachádzajú dve hniezda. Teda bociany priamo v Pieninách hniezdia zatiaľ len na poľskej strane,“ konštatoval.

Najstaršie zaznamenané hniezdo v okrese Stará Ľubovňa je z Plavča, kde si ho bocian začal budovať ešte v roku 1885. Pomerne veľa hniezd v regióne, až 73 percent, je v súčasnosti na samostatnej hniezdnej podložke. Zvyčajne ide o betónový stĺp, na ktorom je osadená kovová konštrukcia, na ktorú sa položí základ hniezda tvorený výpletom z prútia. „Z územia úplne zmizli hniezda na stromoch. V súčasnosti len 13 percent hniezd je na komínoch, sedem percent sa nachádza na elektrických stĺpoch, prípadne iných konštrukciách. V obci Plaveč dokonca hniezdi bocian na stožiari trolejového vedenia,“ konkretizoval Kĺč.

Okrem bocianieho hniezda v Matiašovciach, ktoré obec presťahovala na vlastné náklady, ochranári za spoluúčasti mesta zhodili aj staré hniezdo v Spišskej Belej a vytvorili nový výplet na podložke. Dôvodom bola bezpečnosť obyvateľov mesta prechádzajúcich popod hniezdo. Na jeseň potrebujú ešte znížiť hniezdo na komíne radnice v Spišskej Belej, ktoré bolo postavené v roku 1955. Jeho hmotnosť odhadujú ochranári na minimálne 1,5 tony. „V obci Podhorany potrebujeme hniezdo odľahčiť a spevniť hniezdnu podložku a čaká nás aj rekonštrukcia hniezda na križovatke v Slovenskej Vsi,“ uzavrel riaditeľ PIENAP-u.