1. apríl je Medzinárodným dňom vtáctva. Jeho korene siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ho slovenský prírodovedec Oto Hermann, ktorý sa narodil, žil a pôsobil v Brezne. Tento sviatok sa traduje od roku 1900. Pre ornitológov je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Väčšina z nich prilieta z Afriky, Stredomoria, niektoré z Ázie. Ročne k nám tak priletí až 30 miliónov vtákov. Na Zemi žije vyše 9 600 vtáčích druhov. Svoj domov na Slovensku z nich má takmer 220 hniezdiacich vtáčích druhov. Sťahovavé vtáky musia čeliť počas migrácie mnohým nástrahám. Okrem prekonania obrovských vzdialeností ich ohrozuje aj strata vhodných miest na odpočinok, nevhodné kŕmenie počas náročnej migrácie, či ilegálny lov.

1. apríla 2022 deväť našich národných parkov získalo právnu subjektivitu. Bol to historický medzník, ktorým národné parky na Slovensku majú možnosť získať podobu, akú si zaslúžia. Ide o Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Národný park Malá Fatra, Národný park Veľká Fatra, Národný park Poloniny a Národný park Slovenský kras. Cieľom reformy je rozvoj národných parkov a vyššia úroveň kvality života obyvateľov v dotknutých regiónoch. Praktické skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že národné parky s jednotnou správou, spravované organizáciou ochrany prírody, sú jednoznačným prínosom pre celé územie vrátane miestneho obyvateľstva. V mnohých krajinách sú národné parky s vlastnou právnou subjektivitou úplnou samozrejmosťou. Zachovanie prírodného bohatstva a ekosystémov má absolútnu prioritu pred ťažbou dreva, či inými hospodárskymi aktivitami. Viac tu.

Reforma národných parkov nie je otázkou dvoch rokov. Stále sme na začiatku dlhej cesty. Počas uplynulých dvoch rokov sa národné parky okrem mnohých administratívnych úloh spojených s nastavením vnútorných procesov organizácii, stali v území partnermi pre mnohé domáce, ale aj zahraničné organizácie. Zapojili sa do projektových výziev, pripravili projektové dokumentácie pre ďalší rozvoj území národných parkov. A čo potrebujú národné parky najviac? Aby sa v prvom rade stotožnili s reformou národných parkov ich manažéri. Ako inšpirácia môže slúžiť napríklad analýza Inštitútu environmentálnej politiky „Národné parky pre 21. storočie„, alebo stačí zabehnúť do niektorého národného parku v zahraničí, dobre fungujúcich je hneď niekoľko v dotyku s našou štátnou hranicou.

Naštartovanie reformy a súvisiacich opatrení pri „rozbehnutí“ správ národných parkov nebolo jednoduché. Na jednotlivých aktivitách sa podieľalo množstvo oduševnených pracovníkov, mnohí už žiaľ v rezorte nepracujú. Z množstva osobností s vďakou spomeniem „hnacie motory reformy“ Michala Kiču, Eda Apfela, Dušana Karasku, Katku Butkovskú, ale vďaka patrí aj vtedajším riaditeľov národných parkov, pracovníkom novovzniknutého odboru riadenia národných parkov MŽP. Aj touto cestou si dovolím kolegom poďakovať za ich usilovnú prácu pre prírodu, obyvateľov a návštevníkov našej krajiny.

Autor text a foto: V. Kĺč